Inteligentné eurofondy

Autor: Peter Gažík | 12.11.2012 o 17:37 | (upravené 12.11.2012 o 18:00) Karma článku: 2,10 | Prečítané:  337x

Nedávno zverejnená štúdia jednej medzinárodnej konzultačnej spoločnosti charakterizovala Slovensko vo vzťahu k internetovej ekonomike – voľne povedané – ako výkon športovca s nadpriemerným talentom, ale podpriemerným tréningom. Inými slovami, mohli by sme na tom byť oveľa lepšie, ak by „talent“ Slovákov aktívnejšie podporil štát. V konečnom dôsledku by to totiž pomohlo celej ekonomike. Práve eurofondy z budúceho programového obdobia môžu byť šancou na vytvorenie predpokladov pre dlhodobý udržateľný hospodársky rast. Otázkou je, či sa tak aj stane...

Význam sektora IKT pre hospodársky rast krajín Európy je v Bruseli jasný každému. Aktivity na jeho podporu tvoria jeden z nosných dokumentov Únie: „Digitálna agenda pre Európu“. Ciele v nej obsiahnuté možno zjednodušene kategorizovať do troch oblastí: podpora širokopásmového pripojenia, resp. vysokorýchlostného prístupu na internet, zvyšovanie digitálnej gramotnosti a podpora výskumu a inovácií.

Tieto ciele sú súčasťou aj strategického dokumentu Únie „Európa 2020“, kde ako celok tvoria prvý pilier zameraný na podporu tzv. inteligentného rastu. Pre Slovensko, ako aj každú inú členskú krajinu, má táto stratégia v súčasnosti význam najmä v tom, že finančné prostriedky z eurofondov na ďalšie sedemročné obdobie majú byť použité práve k napĺňaniu spomenutých priorít. Výsledkom je, že na vrchole zoznamu tematických cieľov Únie na ďalšie programovacie obdobie je posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií, spoločne so zlepšením prístupu k informáciám, komunikačným technológiám, vrátane zlepšenia ich využívania a kvality.

(Sú)hra v broadbande

Otvorene treba povedať, že tieto témy doteraz na systémovej úrovni štátu nenachádzali veľkú odozvu. Je úplne pochopiteľné, že zdroje z napätých verejných financií sú v dnešnej globálnej ekonomickej situácii primárne smerované na riešenie najakútnejších potrieb života spoločnosti.

Prístup k internetu je dnes skutočne cestou k vzdelaniu, pracovným príležitostiam a prosperite. Nikto nepochybuje o tom, že je potrebné dobudovávať cestnú infraštruktúru a osobitne diaľničný ťah na východ Slovenska, pretože „spojenie“ priamo ovplyvňuje zamestnanosť či investície v odľahlejších regiónoch. Rovnako však platí, že ľuďom z najrôznejších častí Slovenska je možné postaviť aj tzv. elektronickú diaľnicu, ktorá už dnes v mnohom plní funkcie tej „klasickej“, pričom jej význam bude v budúcnosti len stúpať.

Elektronické diaľnice v podobe širokopásmového pripojenia buduje dnes prakticky výlučne súkromný sektor, teda telekomunikačné spoločnosti. Výsledky nie sú zlé: Slovensko je na tom pomerne dobre z hľadiska rýchlosti pripojenia na internet, pričom kontinuálne rastie aj penetrácia širokopásmového pripojenia – i keď zaostávanie oproti priemeru EÚ v tomto druhom parametri pretrváva. Tento rozdiel je aj dôsledkom absencie komplementárnej aktivity zo strany štátu, bez ktorého je nepredstaviteľné postaviť elektronickú diaľnicu všetkým obyvateľom. Tzv. biele miesta na internetovej mape sa preto ponúkajú ako najsamozrejmejší a osvedčený cieľ pre eurofondy.

Úloha štátu by sa však nemala obmedziť len na doinvestovanie infraštruktúry. Pre celý sektor je oveľa významnejšie a pre štát v konečnom dôsledku aj efektívnejšie, aby sa zároveň nastavili také regulačné a legislatívne podmienky, ktoré napomáhajú súkromnému sektoru v jeho vlastných aktivitách. V obdobnom duchu apelovala nedávno na predstaviteľov národných vlád a regulátorov aj podpredsedníčka Európskej Komisie Neelie Kroes slovami, že „nemôžeme uvrhnúť ľudí do Európy starých a nespoľahlivých sietí“.

Na Slovensku sa už dnes v obmedzenom územnom rozsahu prevádzkuje mobilná širokopásmová sieť štvrtej generácie. Jej masívny rozvoj nastane pravdepodobne až potom, čo prebehne prideľovanie voľných frekvencií vhodných práve pre tento účel v budúcom roku. Bude dôležité, či v tomto smere preváži konkurenčný boj spojený s duplicitným, resp. až triplicitným budovaním novej infraštruktúry, alebo sa podarí nájsť nástroje, ktoré umožnia zmysluplne napĺňať spoločné ciele formou zdieľania sietí.

Prideľovanie nových frekvencií pre elektronické komunikačné služby je tak spolu s prostriedkami z EÚ príležitosťou na vybudovanie kvalitnej komunikačnej infraštruktúry, ktorá môže uspokojiť potreby drvivej väčšiny obyvateľov. Vytvorenie takýchto inteligentných riešení si však vyžaduje podstatne väčšiu súhru všetkých aktérov ako v minulosti. Najmladší mobilný operátor na Slovensku je pripravený aktívne sa podieľať na spoločnom riešení, ktoré výraznou úsporou nákladov na spoločnej infraštruktúre vytvorí priestor pre atraktívne ceny pre koncového spotrebiteľa.

Inteligentne na inovácie

Prostriedky z eurofondov sú vhodnou príležitosťou na priamu finančnú podporu v oblasti výskumu, technologického rozvoja a inovácií. Ešte dôležitejšia je však koordinačná a mediačná rola štátu. Súkromné a štátne investície v tejto oblasti by mali vytvárať spoločnú synergiu a prinášať multiplikačný efekt.

V poslednom roku-dvoch sa na Slovensku doslova roztrhlo vrece s projektmi a iniciatívami, ktoré sú zamerané na podporu inovácií a tzv. start-upov. Aktívne ich podporuje tak súkromný sektor, ako aj štát cez SARIO a NADSME. Inovatívnym nápadom a začínajúcim podnikateľom chce pomáhať aj naša spoločnosť. Čo však v tomto sektore chýba je stratégia, ktorá by umožnila vytvoriť ucelenejší systém podporujúci inovácie z dlhodobého hľadiska a v rôznych štádiách ich vývoja. Je potrebné minimálne zadefinovať sektory, v ktorých bude štát inovácie prioritne podporovať, aby mohli ďalej rásť a rozvíjať sa.

Predovšetkým sa však musíme všetci veľa učiť, pretože na Slovensku v súčasnosti jednoducho nie je dostatočne veľká kritická masa ľudí, ktorí majú skúsenosti s vytváraním ekosystémov na podporu inovácií. Popri exportovaní start-up projektov do iných krajín je preto na mieste využiť verejné prostriedky aj k vzdelávaniu ľudí z akademického a verejného sektora v zahraničí tak, aby sa naučili vytvoriť systém pre transfer technológií a podporu start-upov na Slovensku.

Eurofondy, časť III.

Súčasťou každej diskusie o využívaní eurofondov na Slovensku je aj naše zaostávanie v ich čerpaní. To len potvrdzuje fakt, že dôležitejšia než samotná výška dostupných zdrojov je často otázka zmysluplnosti ich využitia.

Inteligentný rast si vyžaduje inteligentné riešenia. Aktuálne diskusii o eurofondoch na nadchádzajúce programové obdobie dominuje samotná maximálna čiastka, na ktorú by Slovensko pri vhodnej súhre okolností mohlo mať nárok. Už teraz je však potrebné sústrediť sa na obsahovú stránku a tematické vymedzenie využitia týchto prostriedkov.

Bez adekvátnej prípravy a tréningu na nové programovacie obdobie nám len talent stačiť nebude. Každému z nás musí záležať na tom, aby sme európske peniaze využili skutočne inteligentne.

Mimochodom, Európska komisia nám svoju predstavu o zameraní využitia eurofondov na Slovensku už predostrela. Prioritou číslo jeden je podnikateľské prostredie priaznivé pre inovácie, ktoré zahŕňa podporu výskumu a inovácií, ako aj zvýšenie prístupu, využitia a kvality informačných a komunikačných technológií.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?